ÉRITAJ

...afin que grandisse le créole dans le coeur et la raison des Hommes...

BACS CRÉOLES

logo de EritajÉRITAJ, pour la valorisation des langues et cultures créoles

BACS CRÉOLES

Epreuves facultatives

KI MÉTÒD POU PRÉZANTÉ ON TÈKS KRÉYÒL GWADLOUP (GEREC-F 1)

Téléchajé: Ki métòd pou prézanté on tèks kréyòl Gwadloup GEREC-F 1 - Éprèv fakiltatif

    Prézanté-zòt

    An jénéral, avan zòt koumansé travay a-zòt, ègzaminatè-la pé ka mandé-zòt prézanté-zòt. Sa entérésan pou dé rézon : mèt zòt alèz avan zòt koumansé travay a-zòt é kontwolé tout dokiman ofisyèl zòt ni, pou plen tablo nòt a-y.

    Pawòl-douvan ! (éséyé kenbé oliwon 1,5-2 mn)

  • 1/ prézanté dokiman-la
    • Ki kalité dokiman ki la (artik, woman, istwèkout, kont, pasaj/mòso a on…), ki tit a-y
    • Ki makè, ki liv, jounal, magazin, aka ki éditè, ki dat/lanné…

    Ègzanp a fraz pou fè:

    Byen bonjou, dokiman-la an k´ay prézanté la sé on... Tit a-y sé...
    Sé misyé/man « entèl » ki maké-y…. adan on liv/jounal/ krèy poézi, kont… Tit a-y sé… I sòti aka édisyon “entèl”… an lanné ….

    Pengad ! Fò pa zòt di menm :

    « tèks-la maké pa entèl » ; « liv-la pibliyé pa édisyon entèl »

    Chalviré fraz-la é di :

    « entèl ki maké tèks, poézi, kont…-lasa » ; « liv-lasa sòti /parèt aka édisyon entèl oben édisyon entèl ki fè-y sòti/parèt»

  • 2/ Prézanté makè–la
    • Péyi a-y, vi a-y, travay a-y …
    • Pawòl-maké a-y (sé pli fondal-la : liv, woman artik, kont, poézi…)

    Ègzanp a fraz pou fè:

    Man/misyé entèl sé moun tèl konmin, Gwadloup,. I vwèjou/fèt…….I lévé… èvè… aka… pannan…i mò /vwayajé an ….konyéla, I ka rété…. I ka travay aka… ba… Sé on poèt, makèpawòl, chantè, jounalis…
    Pawòl/travay-maké fondal a-y sé…., I ja maké yonndé tèks/liv/poézi/kont… sé pli fondal-la sé….

    Pengad ! Fò pa zòt di menm:

    I ka vin dè Gwadloup,; I orijinè dè Gwadloup ; I ka nonmé-y entél ; I ka kriyé-y entèl ; I ka abité tèl koté

    Chalviré fraz-la pou di :

    Man/misyé entèl sé moun Gwadloup; I vwèjou/fèt Gwadloup; Non (fanmi) a-y sé…, tinon-savann a-y sé…, i ka rété tèl koté…

  • 3/ Prézanté plan a dékatman/travay a-w
    • Bay larèl a tèks-la
    • Bay konmen mòso oben mouvman dapré-w tèks-la tin é éséyé ba yochak on tit/larèl

    Ègzanp a fraz pou fè:

    Larèl a tèks-la sé… makè-la ka fouyé/bòdé/lévé/chèché konprann/pòté on kalkil/kalkilasyon… asi/anlè kèsyon/poblenm a…

    Siyanka ou chwazi séparé-y an mòso :

    Pou dékatiyé tèks-la an ké prézanté-y an (oben nou) 2-3-4 mòso … Nou pé séparé tèks-la an 2-3-4 mòso.

    • 1yé mèso ka koumansé dépi lin… jis lin…. – tit a-y / Larèl a-y sé…
    • 2èm mòso ka koumansé dépi lin… jis lin…. – tit a-y / Larèl a-y sé…
    • 3èm mòso ( si tin 3) ka koumansé dépi lin… jis lin...– tit a-y/Larèl a-y sé…
    • 4èm mòso ( si tin 4) ka koumansé dépi lin… jis lin...– tit a-y/Larèl a-y sé…

    Siyanka ou chwazi séparé-y an mouvman :

    Pou dékatiyé tèks-la an (oben nou) ké prézanté-y an 2-3-4 mouvman… Nou pé séparé tèks-la an 2-3-4 mouvman.

    • 1yé mouvman sé … ( kontèl « lanmò » : nou ké montré kijan makè-la ka pozélarèl a lanmò adan tout tèks-la)
    • 2èm mouvman sé… (kontèl « Lavi » : nou ké fouyé kijan makè-la ka bòdé plas a « lavi » adan tout tèks-la)
    • 3èm mouvman (si ni twa) sé… (kontèl « Lanmò » : nou ké fouyé kijan makè-la ka bòdé plas a « lanmò » adan tout tèks-la)
    • 4èm mouvman (si ni kat) sé… (kontèl « Lannati » : nou ké fouyé kijan makè-la ka bòdé plas a « lannati » adan tout tèks-la)
Revenir en début de page

----------------------------------------------------------------------

Dékatman (6-7mn)

Siyanka ou chwazi séparé-y an mòso :

Fouyé chak mòso : dékatiyé-yochak. Bay détwa lidé fondal/mèt. Éséyé toujou sèvi èvè ègzanp a mo, gwoup mo, vèb, son, mizik a mo, gramè… makè-la chwazi pou fè lidé a-y pasé. Lè ou ka pwenté tèks-la bay sé lin-la pou rédé ègzaminatè-la suiv travay a-w.

  • Prèmyé mòso
    • Ka koumansé lin… jis lin…. – tit a-y / Larèl a-y sé …
    • 1yé lidé – bay ègzanp (kontèl lin …)
    • 2èm lidé… bay ègzanp (kontèl lin …)
    • ...
  • Dézyenm mòso
    • Ka koumansé lin… jis lin…. – tit a-y / Larèl a-y sé …
    • 1yé lidé – bay ègzanp (kontèl lin …)
    • 2èm lidé… bay ègzanp (kontèl lin …)
    • ...
  • Twazyenm mòso (si ni twa)
    • Ka koumansé lin… jis lin…. – tit a-y / Larèl a-y sé …
    • 1yé lidé – bay ègzanp (kontèl lin …)
    • 2èm lidé… bay ègzanp (kontèl lin …)
    • ...
  • Katriyenm mòso (si ni 4)
    • Ka koumansé lin… jis lin…. – tit a-y / Larèl a-y sé …
    • 1yé lidé – bay ègzanp (kontèl lin …)
    • 2èm lidé… bay ègzanp (kontèl lin …)
    • ...

OBEN

  • 1yé mouvman (kontèl : lanmò)
    • 1yé lidé - bay ègzanp (kontèl lin …)
    • 2èm lidé - bay ègzanp (kontèl lin …)
    • ...
  • 2èm mouvman (ègzanp : lavi)
    • 1yé lidé - bay ègzanp (kontèl lin …)
    • 2èm lidé - bay ègzanp (kontèl lin …)
    • ...
  • 3èm mouvman (si tin 3) (ègzanp : lanmou)
    • 1yé lidé - bay ègzanp (kontèl lin …)
    • 2èm lidé - bay ègzanp (kontèl lin …)
    • ...
  • 4èm mouvman (si tin 4) (ègzanp : lannati)
    • 1yé lidé - bay ègzanp (kontèl lin …)
    • 2èm lidé - bay ègzanp (kontèl lin …)
    • ...

Ègzanp a fraz pou fè:

Adan 1yé 2èm, 3èm,4èm mòso/mouvman-la, makè-la ka lévé kèsyon / poblenm a … I vlé fè nou konprann…. Kontèl lè i ka di lin….. èvè pawòl-lasa… lin … i ka bòdé….

Sèvi èvè mo zouti pou liyanné fraz é lidé ou vlé lévé :

Dapré makè-la… /Silon makè-la… / Pou makè-la…/An lidé a makè-la… ; Kantmenm / kanmenmsa… Menmsi… ; Okontrè… ; Men… ; Poudivré/ Anvré… ; Antoutjan ;
Dabòpouyonn…. / Pou koumansé…/Pou wouvé pawòl-la…; Poudé.. ; Poutwa… ; Poubout…. ; Aprédavwa an bout pawòl-douvan la… Konyéla an ka rantré adan dékatman a tèks-la… Alè/aprézan, nou k´ay bòdé/lévé… Pou bout 1yé/2èm/3èm lidé-lasa…

Pengad ! Fò pa zòt di menm:

Makè-la ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ; (pa fè on lis « ka di » kon lis a konmisyon).
Makè-la ka palé dè… ka palé dè… ka palé dè… ka palé dè … ; (i pa bon nonplis)

Chalviré sé fraz-la pou éséyé montré zòt tin vokabilè : on mo prési pou on lidé prési. Chwazi pito :

Makèpawèl-la ékri, i ka sèvi épi, i chwazi…
I vlé fè nou konprann/dékouvè/santi/kalkilé asi… ; i ka lévé, bòdé, fouyé, pézé asi, dékatiyé, konswi, dékonswi lidé a-y dapré…I sèten, ka sanmsa i dakò épi… sa pé i dakò èvè…

Revenir en début de page

----------------------------------------------------------------------

Pawòl poubout (1,5-2mn)

Ta makè-la

Éséyé réponn sé kèsyon-lasa :

  • Ka makè-la ka éséyé fè nou konprann anbout/ anfinal ?
  • Ki mésaj fondal i vlé fè pasé ?

Ta-w

Éséyé réponn sé kèsyon-lasa :

  • Ki lidé a-w asi tèks-la ? Bay grennsèl a-w asi larèl é mésaj fondal-la ki adan tèks-la ?
  • Bay santiman a-w asi tèks-la (si ou vlé) : i agou a-w/ i pa agou a-w, ou enmé istil a makè-la ?
  • Ki lidé nèf ou pé wouvè parapòt a tèks-la adan sosyété an-nou oben lòtbòdlo ?

Livkrèy*1 = on livkrèy poézi oben kont sé on liv ki ka sanblé plizyè poézi oben kont adan-y.

Revenir en début de page

----------------------------------------------------------------------

Lis a tèks kréyòl Gwadloup pou paré Bak

Téléchajé: tkg1 Gadé yo - Sòft

Téléchajé: tkg2 Gloriyé Milatrès Solitid - Toni Mango

Téléchajé: tkg3 Joudlan - Soni Ripè

Téléchajé: tkg4 Lapen é bèf a konpè Louwa - SJEG

Téléchajé: tkg5 Kochon nwèl chapé - Kontakaz

Téléchajé: korijé prézantasyon Kochon nwèl chapé - Kontakaz

Téléchajé: tkg6 Lanmò si chimen - Jèrmen Wilyanm

Téléchajé: korijé prézantasyon Lanmo si chimen - Jèrmen Wilyanm

Téléchajé: tkg7 Ni asé - Patrik Sentélwa

Téléchajé: tkg8 On lavalas - Silvyàn Tèlchid

Téléchajé: korijé prézantasyon On lavalas - Silvyàn Tèlchid

Téléchajé: tkg9 On véyé boukousou antan lontan -Jèrmen Wilyanm

Téléchajé: tkg10 Pè Gabouyèl ka chèché - Rèné Moren-Goten

Téléchajé: tkg11 Sa ou pa konnèt gran pasé-w - Toni Mango

Téléchajé: korijé prézantasyon Sa ou pa konnèt gran pasé-w - Toni Mango

Téléchajé: tkg12 Twa twa toupatou - Èktò Poulé

Téléchajé: korijé prézantasyon Twa twa toupatou - Èktò Poulé

Téléchajé: byografi_makepawol_teks_kreyol - Èktò Poulé

Revenir en début de page

----------------------------------------------------------------------

KI MÉTÒD POU PRÉZANTÉ ON ZIMAJ KRÉYÒL GWADLOUP (GEREC-F 1)

Téléchajé: Ki métòd pou prézanté on zimaj kréyòl Gwadloup GEREC-F 1 - Éprèv fakiltatif

    Prézanté-zòt

    An jénéral, avan zòt koumansé travay a-zòt, ègzaminatè-la pé ka mandé-zòt prézanté-zòt. Sa entérésan pou dé rézon : mèt zòt alèz avan zòt koumansé travay a-zòt é kontwolé tout dokiman ofisyèl zòt ni, pou plen tablo nòt a-y.

    Pawòl-douvan ! (éséyé kenbé oliwon 1mn)

  • 1/ prézanté zimaj-la
    • Ki kalité zimaj ki la (on foto, penti, désen, désen-gravé, èskilti, ilistrasyon…), ki tit a-y
    • Ki fotograf, pent, gravè, èskiltè, ilistratè..., ola ou pé touvé-y : ki liv, jounal, magazin, albonm-foto, nichtwèl (intèrnèt), éditè, ki dat/lanné…

    Ègzanp a fraz pou fè:

    Byen bonjou, zimaj-la an k´ay prézanté la sé on... Tit a-y sé...
    Sé misyé/man « entèl » ki fotografyé-y, penn-li, désiné-y, gravé-y... adan on liv/jounal/magazin/albonm… Tit a-y sé… I sòti aka édisyon “entèl” / asi nichtwèl “entèl”… an lanné ….

    Pengad ! Fò pa zòt di menm :

    « foto-la pri pa entèl » ; « liv-la pibliyé pa édisyon entèl »

    Chalviré fraz-la é di :

    « entèl ki fè/fotografyé/penn/désiné/gravé…zimaj-lasa » ; « liv/banndésiné/magazin-lasa sòti /parèt aka édisyon entèl oben édisyon entèl ki fè-y sòti/parèt»

  • 2/ Prézanté fotograf/pent/désinatè–la oben liv/magazin/jounal-la si zòt konnèt-li
    • Ègzanp a fraz pou fè:

      Liv-la, oti ou pé touvé foto/penti...-lasa, édité pou pwopozé tèks é zimaj kréyòl ba zélèv….
      Sé entèl ki penn-li. Pent-lasa vwèjou... An jénéral, adan penti a-y, i ka bòdé larèl a tradisyon /lanmou/laliwondaj/listwa/vivasyon/lavi touléjou... I ja èspozé (montré) travay a-y plizyè koté /lakou... /péyi...

  • 3/ Bay larèl a zimaj-la (kont, gwoka, bèlè, lanmou, lanmò, kannaval, mas, véyé, grèv, métyé,laliwondaj…)
  • Ègzanp a fraz pou fè:

    foto, pòtré, désen, penti, afich…-lasa ka lévé/prézanté/ fouyé / trété / bòdé…. larèl a kont, gwoka, bèlè, lanmou, lanmò, aksidan, vyolans, lavi antan lontan…p’asi Gwadloup/ Lakou Karayib / Lègzagonn / asi latè…

  • 4/ Prézanté dékatman (plan) a travay a-w
    • Dabòpouyonn : an ké bay tousa an ka vwè (dékri zimaj-la)
    • Poudé : an ké dékatiyé tousa an ka konprann (analizé zimaj-la dapré sa ou ka vwè)
    • poubout : an ké montré liyannaj kiltirèl, sosyal, politik, oben épi laliwondaj zimaj-la ka lévé
Revenir en début de page

----------------------------------------------------------------------

Dékatman (6-7mn)

  • 1/ Dabòpouyonn : Prézanté sa ou ka vwè (dékri zimaj-la)
  • Séparé zimaj-la an plizyè senn (sèn) kontèl « penti-la an k’ay prézanté-la, an séparé-y an 3 senn :

    • a) on prèmyé douvan …. (bay on tit oben onsèl fraz)
    • b) on dézyenm douvan …. (bay on tit oben onsèl fraz)
    • c) on dènyé dèyè…. (bay on tit oben onsèl fraz)

    a) senn prèmyé douvan-la
    kontèl : Sèn prèmyé douvan-la plasé anmitan, anba, anwo (anho), agòch, adwèt… a penti-la i ka montré/prézanté : kimoun, kikoté, kisa, kitan, kijan sa ka pasé.
    Dékatiyé tout aksyon, pozisyon, konpòtasyon, anbyans, atmòsfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka vwè.

    Pengad (tansyon) :
    simyétan ou bay aksyon ka fèt é montré léta/pozisyon a moun, pito ou sèvi toultan èvè « an ka vwè... an ka vwè... an ka vwè...» oben « tini... tin... ni... ni... ». Aksyon ka bay plis présizyon.

    b) senn dézyenm douvan -la
    kontèl : Sèn dézyenm douvan-la plasé anmitan, anba, anwo (anho), agòch, adwèt … a penti-la i ka montré/prézanté : kimoun, kikoté, kisa, kitan, kijan sa ka pasé.
    Dékatiyé tout aksyon, pozisyon, konpòtasyon, anbyans, atmòsfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka vwè.

    Pengad (tansyon) :
    simyétan ou bay aksyon ka fèt é montré léta/pozisyon a moun, pito ou sèvi toultan èvè « an ka vwè... an ka vwè... an ka vwè...» oben « tini... tin... ni... ni... ». Aksyon ka bay plis présizyon.

    c) senn dènyé dèyè-la
    kontèl : Sèn dènyé dèyè -la plasé anmitan, anba, anwo (anho), agòch, adwèt … a penti-la i ka montré/prézanté : kimoun, kikoté, kibiten, kitan, kijan sa ka pasé.
    Dékatiyé tout aksyon, pozisyon, konpòtasyon, anbyans, atmòsfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka vwè.

    Pengad (tansyon) :
    simyétan ou bay aksyon ka fèt é montré léta/pozisyon a moun, pito ou sèvi toultan èvè « an ka vwè... an ka vwè... an ka vwè...» oben « tini... tin... ni... ni... ». Aksyon ka bay plis présizyon.

  • 2/ Poudé : bay tousa ou ka konprann (analizé zimaj-la dapré sa ou ka vwè)
  • Pati-lasa fondal : i pou montré mannyè é hotè dékatiyaj a-w. Alòs, pa pè pézé anlè-y. Ou ni 2 solisyon :

    • 1) dékatiyé tousa ou ka konprann adan chak senn
    • 2) dékatiyé tousa ou ka konprann silon lidé ou vlé fouyé

    Ègzanp a fraz pou fè:

    Dapré sa an ka vwè adan senn prèmyé douvan / senn dézyenm dèyè / senn dènyé dèyè, an ka konprann.../an pé di.../ an sèten.../sa pé.../ou té ké di .../ nou pé miziré...

    Otè -la vlé fè nou konprann "kyèk mésaj"...2/3 lidé fondal...

    Revenir en début de page

    ----------------------------------------------------------------------

    Pawòl poubout(1,5-2mn)

  • 1/ montré liyannaj kiltirèl, sosyal, politik, oben épi laliwondaj zimaj-la ka lévé
  • 2/ Bay grennsèl a-w asi zimaj-la.
  • liyannaj otè-la ka fè

    Éséyé réponn sé kèsyon-lasa :

    • Ka otè-la ka éséyé fè nou konprann anbout/ anfinal ?
    • Ki mésaj fondal i vlé fè pasé ?

    Grennsèl a-w

    Éséyé réponn sé kèsyon-lasa :

    • Ki lidé a-w asi zimaj-la ? Bay grennsèl a-w asi larèl é mésaj fondal-la ki adan zimaj-la ?
    • Bay santiman a-w asi zimaj-la (si ou vlé) : i agou a-w/ i pa agou a-w, ou enmé istil a makè-la ?
    • Ki lidé nèf ou pé wouvè parapòt a zimaj-la adan sosyété an-nou oben lòtbòdlo ?

    Ègzanp a fraz pou fè:

    Penti/afich/désen...-lasa liyanné épi on kèsyon kiltirèl fondal an péyi Gwadloup /lakou karayib. I ka pozé déba a plas a tradisyon... Liyannaj politik/sosyal...-la klè adan foto/afich/ èskilti...lasa : i ka lévé poblenm a divini.../lajennès.../lékòl...lanmizè.../travay.../anmizman.../ispò... an péyi gwadloup/lakou karayib/Léwòp...

    .....

    Sèvi èvè mo zouti pou liyanné fraz é lidé ou vlé lévé :

    Dapré fotograf-la… /Silon pent-la… / Ba désinatè...-la…/An lidé a èskiltè-la… ; Kantmenm / kanmenmsa… Menmsi… ; Okontrè… ; Men… ; Poudivré/ Anvré… ; Antoutjan ;
    Dabòpouyonn…. / Pou koumansé…/Pou wouvé pawòl-la…; Poudé.. ; Poutwa… ; Poubout…. ; Aprédavwa an bout pawòl-douvan la/dékatman-la… Konyéla an ka rantré adan dékatman a zimaj-la…Alèkilé an k'ay bout pawòl an-mwen... Alè/aprézan, nou k´ay bòdé/lévé…

    Revenir en début de page

    ----------------------------------------------------------------------

    Lis a zimaj kréyòl Gwadloup pou paré Bak

    Téléchajé: zkg1 Chak kochon té ni sanmdi a-y - Édwa Jouwo, Solèy ho

    Téléchajé: zkg2 An senmityè - Foto a Sara Mozar, Solèy ho

    Téléchajé: zkg3 Gwoka an lari la - Foto a Sara Mozar, Solèy ho

    Téléchajé: zkg4 Jouné enteèrnasyonnal kréyoòl Afich a Nougatin ba CCBH

    Téléchajé: zkg5 Kont antan lontan - Édwa Jouwo, Solèy ho

    Téléchajé: zkg6 Lakou Karayib - sosyété Éritaj

    Téléchajé: zkg7 Lavi chalviré Machann koko - entèrnèt

    Téléchajé: zkg8 Maché an mas la - Wili Nèstò, Solèy ho

    Téléchajé: zkg9 Éia Matinik Penti a Janlwi Lebrun, tèks kréyòl

    Téléchajé: zkg10 Pwan tiban-la sizé - Afich a Konsèy Jénéral Gwadloup

    Téléchajé: zkg11 Bal nèg - Paul Colin

    Téléchajé: zkg12 Siklòn 28 é Igo 1989 pasi Gwadloup - www.pyépimanla.com

    Téléchajé: zkg13 Vayan konbatan Tousen é Dèlgrès - www.radins.com

    Téléchajé: zkg14 Vivasyon siklòn an doukou siklòn - Fransliz Danba

    Revenir en début de page

    ----------------------------------------------------------------------

    KI MÉTOD POU PRÉZANTÉ AN TEKS KRÉYOL MATINIK (GEREC-F 2)

    Téléchajé: Ki métod pou prézanté an teks kréyol Matinik GEREC-F 2 - Éprev fakiltatif

      Prézanté-kòzot

      An jénéral, avan zot koumansé travay-zot, egzaminatè-a pé ka mandé-zot prézanté-kòzot. Sa entérésan pou dé rézon : met kòzot alez avan zot koumansé travay-zot é kontwolé tout dotjiman ofisiel zot ni, pou plen tablo not-li.

      Pawol-douvan ! (éséyé tjenbé oliwon 1,5-2 mn)

    • 1/ prézanté dotjiman-an
      • Ki kalité dotjiman ki la (artik, woman, istwèkout, kont, pasaj/mòso an…), ki tit-li
      • Ki matjè, ki liv, jounal, magazin, k´ay ki éditè, ki dat/lanné…

      Egzanp fraz pou fè:

      Bien bonjou, dotjiman-an man kéy prézanté a sé an... Tit-li sé...
      Sé misié/man « entel » ki matjé´y…. adan an liv/jounal/ krey poézi, kont… Tit-li sé… I sòti k´ay édision “entel”… an lanné ….

      Pengad ! Fok pa zot di pies :

      « teks-la matjé pa entel » ; « liv-la pibliyé pa édision entel »

      Chalviré fraz-la épi di :

      « entel ki matjé teks, poézi, kont…-tala » ; « liv-tala sòti /paret k´ay édision entel oben édision entel ki fè´y sòti/paret»

    • 2/ Prézanté matjè–a
      • Péyi´y, lavi´y, travay-li …
      • Pawol-matjé´y (sé pli fondal-la : liv, woman artik, kont, poézi…)

      Ègzanp fraz pou fè:

      Man/misié entel sé moun tel konmin, Matinik,. I wèjou/né…….I lévé… épi… k´ay… pannan…i mò /vwéyajé an ….atjelman, I ka rété…. I ka travay k´ay… ba… Sé an poet, matjèpawol, chantè, jounalis…
      Pawol/travay-matjé fondal-li sé…., I za matjé yonndé teks/liv/poézi/kont… sé pli fondal-la sé….

      Pengad ! Fok pa zot di pies:

      I ka vin dè Matinik,; I orijinè dè Matinik ; I ka nonmé´y entel ; I ka kriyé´y entel ; I ka abité tel koté

      Chalviré fraz-la pou di :

      Man/misié entel sé moun Matinik; I wèjou/né Matinik; Non (fanmi)´y sé…, tinon-savann-li sé…, i ka rété tel koté…

    • 3/ Prézanté plan dékatman/travay-ou
      • Bay larel teks-la
      • Bay konmen mòso oben mouvman dapré´w teks-la tini ek éséyé ba yochak an tit/larel

      Egzanp fraz pou fè:

      Larel teks-la sé… matjè-a ka fouyé/bòdé/lévé/chèché konprann/pòté an katjil/katjilasion… asou/anlè kèsion/poblenm …

      Siyanka ou chwézi séparé´y an mòso :

      Pou dékatiyé teks-la man ké prézanté´y nan (oben nou) 2-3-4 mòso … Nou pé séparé teks-la an 2-3-4 mòso.

      • 1ié mòso ka koumansé dépi lin… jik lin…. – tit-li / Larel-li sé…
      • 2em mòso ka koumansé dépi lin… jik lin…. – ti-li / Larel-li sé…
      • 3em mòso ( si ni 3) ka koumansé dépi lin… jik lin...–Tit-li/Larel-li sé…
      • 4em mòso ( si ni 4) ka koumansé dépi lin… jik lin...–Tit-li/Larel-li sé…

      Siyanka ou chwézi séparé´y an mouvman :

      Pou dékatiyé teks-la an (oben nou) ké prézanté´y nan 2-3-4 mouvman… Nou pé séparé teks-la an 2-3-4 mouvman.

      • 1ié mouvman sé … ( kontel « lanmò » : nou ké montré kimanniè matjè-a ka pozé larel "lanmò" adan tout teks-la)
      • 2em mouvman sé… (kontel « Lavi » : nou ké fouyé kimanniè matjè-a ka bòdé plas "lavi" adan tout teks-la)
      • 3em mouvman (si ni twa) sé… (kontel « Lanmò » : nou ké fouyé kimanniè matjè-a ka bòdé plas "lanmò" adan tout teks-la)
      • 4em mouvman (si ni kat) sé… (kontel « Lannati » : nou ké fouyé kimanniè matjè-a ka bòdé plas "lannati" adan tout teks-la)
    Revenir en début de page

    ----------------------------------------------------------------------

    Dékatman (6-7mn)

    Siyanka ou chwézi séparé´y an mòso :

    Fouyé chak mòso : dékatiyé-yochak. Bay détwa lidé fondal/met. Éséyé toujou sèvi épi egzanp mo, gwoup mo, veb, son, mizik mo, gramè… matjè-a chwézi pou fè lidé´y pasé. Lè ou ka pwenté tèks-la bay sé lin-lan pou rédé egzaminatè-a suiv travay-ou.

    • Primié mòso
      • Ka koumansé lin… jik lin…. – tit-li / Larel-li sé …
      • 1ié lidé – bay egzanp (kontel lin …)
      • 2em lidé… bay egzanp (kontel lin …)
      • ...
    • Dézienm mòso
      • Ka koumansé lin… jik lin…. – tit-li / Larel-li sé …
      • 1ié lidé – bay egzanp (kontel lin …)
      • 2em lidé… bay egzanp (kontel lin …)
      • ...
    • Twazienm mòso (si ni twa)
      • Ka koumansé lin… jik lin…. – tit-li / Larel-li sé …
      • 1ié lidé – bay egzanp (kontel lin …)
      • 2em lidé… bay egzanp (kontel lin …)
      • ...
    • Katriyenm mòso (si ni 4)
      • Ka koumansé lin… jik lin…. – tit-li / Larel-li sé …
      • 1ié lidé – bay egzanp (kontel lin …)
      • 2em lidé… bay egzanp (kontel lin …)
      • ...

    OBEN

    • 1ié mouvman (kontel : lanmò)
      • 1ié lidé - bay egzanp (kontel lin …)
      • 2em lidé - bay egzanp (kontel lin …)
      • ...
    • 2em mouvman (kontel : lavi)
      • 1ié lidé - bay egzanp (kontel lin …)
      • 2em lidé - bay egzanp (kontel lin …)
      • ...
    • 3em mouvman (si tini 3) (kontel : lanmou)
      • 1ié lidé - bay egzanp (kontel lin …)
      • 2em lidé - bay egzanp (kontel lin …)
      • ...
    • 4em mouvman (si tini 4) (kontel : lannati)
      • 1ié lidé - bay egzanp (kontel lin …)
      • 2em lidé - bay egzanp (kontel lin …)
      • ...

      Egzanp fraz pou fè:

      Nan 1ié 2em, 3em,4em mòso/mouvman-an, matjè-a ka lévé kèsion / poblenm … I lé fè nou konprann…. Kontel lè i ka di lin….. épi pawol-tala… lin … i ka bòdé….

      Sèvi épi mo zouti pou liyanné fraz ek lidé ou lé lévé :

      Dapré matjè-a… /Silon matjè-a… / Pou matjè-a…/Nan lidé matjè-a… ; Kantmenm / kanmenmsa… Menmsi… ; Okontrè… ; Men… ; Poudivré/ Anvré… ; Toutmanniè ;
      Dabòpouyonn…. / Pou koumansé…/Pou wouvé pawol-la…; Poudé.. ; Poutwa… ; Poubout…. ; Aprédavwè an bout pawòl-douvan an… Atjelman man ka rantré adan dékatman teks-la… Aprézan, nou k´ay bòdé/lévé… Pou bout 1ié/2em/3em lidé-tala…

      Pengad ! Fok pa zot di menm:

      Matjè-a ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ; (pa fè an lis « ka di » kon lis konmisyon).
      Matjè-a ka palé di… ka palé di… ka palé di… ka palé di … ; (i pa bon nonplis)

      Chalviré sé fraz-la pou éséyé montré zot tini vokabilè : an mo prési pou an lidé prési. Chwézi pito :

      Matjèpawol-la ékri, i ka sèvi épi, i chwézi…
      I lé fè nou konprann/dékouvè/santi/katjilé asou… ; i ka lévé, bòdé, fouyé, pézé asou, dékatiyé, konswi, dékonswi lidé´y dapré…I sèten, ka sanmsa i dakò épi… sa pé i dakò &épi…

      Revenir en début de page

      ----------------------------------------------------------------------

      Pawol poubout(1,5-2mn)

      Ta matjè-a

      Éséyé réponn sé kèsion-tala :

      • Kisa matjè-a ka éséyé fè nou konprann anbout/ anfinal ?
      • Ki mésaj fondal i lé fè pasé ba nou ?

      Ta´w

      Éséyé réponn sé kèsion-tala :

      • Ki lidé´w asou teks-la ? Bay grennsel-ou anlè larel ek mésaj fondal-la ki adan teks-la ?
      • Bay santiman´w asou teks-la (si ou lé) : i angou´w/ i pa angou´w, ou enmen istil matjè-a ?
      • Ki lidé nef ou pé wouvè parapot a teks-la adan sosiété-nou an oben lotbòdlo ?

      Livkrey*1 = an livkrey poézi oben kont sé an liv ki ka sanblé pliziè poézi oben kont adan´y.

      Revenir en début de page

      ----------------------------------------------------------------------

      Lis teks kréyol Matinik pou paré Bak

      Téléchajé: tkm1 An lavalas - Silviàn Telchid

      Téléchajé: korijé prézantasion An lavalas - Silviàn Telchid

      Téléchajé: tkm2 Éia Matinik - Georges de Vassoigne

      Téléchajé: korijé prézantasion Éia Matinik - Georges de Vassoigne

      Téléchajé: tkm3 Latè a - Jobi Bernabé

      Téléchajé: tkm4 Lanmo si chimen - Jermen Wilianm, Teks kréyol

      Téléchajé: korijé prézantasion Lanmo si chimen - Jermen Wilianm, Teks kréyol

      Téléchajé: tkm5 Man Tin mennen mwen lariviè - Joj Movwa

      Téléchajé: tkm6 Mémwè Latè - Joj Anri Léoten

      Téléchajé: korijé prézantasion Mémwè Latè - Joj Anri Léoten

      Téléchajé: tkm7 Pè Gabriyel ka chèché - Rèn&eacut; Moren-Goten

      Téléchajé: tkm8 Péyi mwen jòdi - Sewj Ponsar, Mario Kanonj

      Téléchajé: tkm9 Sa ou pa konnet gran pasé´w - Toni Mango

      Téléchajé: korijé prézantasion Sa ou pa konnet gran pasé´w - Toni Mango

      Téléchajé: tkm10 Tré ladivini - Térez Léoten

      Téléchajé: korijé prézantasion Tré ladivini - Térez Léoten

      Téléchajé: tkm11 Twa twa toupatou - Ektò Poulé

      Téléchajé: korijé prézantasion Twa twa toupatou - Ektò Poulé

      Revenir en début de page

      ----------------------------------------------------------------------

      KI MÉTOD POU PRÉZANTÉ AN ZIMAJ KRÉYOL MATINIK (GEREC-F 2)

      Téléchajé: Ki métod pou prézanté an zimaj kréyol Matinik GEREC-F 2 - Éprev fakiltatif

        Prézanté-zot

        An jénéral, avan zot koumansé travay-zot, egzaminatè-a pé ka mandé-zot prézanté-zot. Sa entérésan pou dé rézon : mété kòzot alez avan zot koumansé travay-zot é kontwolé tout dotjiman ofisiel zot ni, pou plen tablo not-li.

        Pawol-douvan ! (éséyé tjenbé oliwon 1mn)

      • 1/ prézanté zimaj-la
        • Ki kalité zimaj ki la (an foto, lapenti, désen, désen-gravé, eskilti, ilistrasion…), ki tit-li
        • Ki fotograf, pent, gravè, eskiltè, ilistratè..., éti ou pé touvé'y : ki liv, jounal, magazin, albonm-foto, nichtwel (internet), éditè, ki dat/lanné…

        Egzanp fraz pou fè:

        Bien bonjou, zimaj-la man k´ay prézanté a sé an... Tit-li sé...
        Sé misié/man « entel » ki fotografié'y, penn-li, désinen'y, gravé'y... adan an liv/jounal/magazin/albonm… Tit-li sé… I sòti kay édision “entel” / asou nichtwel “entel”… an lanné ….

        Pengad ! Fok pa zot di menm :

        « foto-a pri pa entel » ; « liv-la pibliyé pa édision entel »

        Chalviré fraz-la é ek di :

        « entel ki fè/fotografié/penn/désinen/gravé…zimaj-tala » ; « liv/banndésinen/magazin-tala sòti /paret kay édision entel oben édision entel ki fè'y sòti/paret»

      • 2/ Prézanté fotograf/pent/désinatè–a oben liv/magazin/jounal-la si zot konnet-li
        • Egzanp fraz pou fè:

          Liv-la, éti ou pé touvé foto/lapenti...-tala, édité pou pwopozé teks ek zimaj kréyol ba zélev….
          Sé entel ki penn-li. Pent-tala wèjou... An jénéral, adan lapenti'y, i ka bòdé larel tradision /lanmou/laliwonday/listwa/vivasion/lavi touléjou... I za espozé (montré) travay-li pliziè koté /lakou... /péyi...

      • 3/ Bay larel zimaj-la (kont, gwoka, bèlè, lanmou, lanmò, kannaval, mas, véyé, lagrev, métié,laliwonday…)
      • Egzanp fraz pou fè:

        foto, pòtré, désen, lapenti, afich…-tala ka lévé/prézanté/ fouyé / trété / bòdé…. larel kont, gwoka, bèlè, lanmou, lanmò, aksidan, violans, lavi antan lontan…atè Matinik/ Lakou Karayib / Legzagonn / asou latè…

      • 4/ Prézanté dékatman (plan) travay-ou
        • Dabòpouyonn : man ké bay tousa man ka wè (dékri zimaj-la)
        • Poudé : man ké dékatiyé tousa man ka konprann (analizé zimaj-la dapré sa ou ka wè)
        • poubout : man ké montré liyannaj kiltirel, sosial, politik, oben épi laliwonday zimaj-la ka lévé
      Revenir en début de page

      ----------------------------------------------------------------------

      Dékatman (6-7mn)

    • 1/ Dabòpouyonn : Prézanté sa ou ka wè (dékri zimaj-la)
    • Séparé zimaj-la nan pliziè senn (sèn) kontel « lapenti-la man k’ay prézanté a, man séparé'y an 3 senn :

      • a) an prèmié douvan …. (bay an tit oben ansel fraz)
      • b) an dézienm douvan …. (bay an tit oben ansel fraz)
      • c) an dènié dèyè…. (bay an tit oben ansel fraz)

      a) senn prèmié douvan-an
      kontel : Sèn prèmié douvan-an plasé anmitan, anba, anwo, agoch, adwet… lapenti-a... I ka montré/prézanté : (dékatiyé) kimoun, kikoté, kisa, kitan, kimanniè sa ka pasé.
      Dékatiyé tout aksion, pozision, konpòtasion, anbians, atmosfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka wè.

      Pengad (tansion) !
      simiétan ou bay aksion ka fet ek montré léta/pozision moun, pito ou sèvi toultan épi « man ka wè... man ka wè... man ka wè...» oben « tini... tini... ni... ni... ». Aksion ka bay plis présizion.

      b) senn dézienm douvan -an
      kontel : Sèn dézienm douvan-la plasé anmitan, anba, anwo, agoch, adwet … lapenti-a... I ka montré/prézanté : (dékatiyé) kimoun, kikoté, kisa, kitan, kimanniè sa ka pasé.
      Dékatiyé tout aksion, pozision, konpòtasion, anbians, atmosfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka wè.

      Pengad (tansion) :
      simiétan ou bay Aksion ka fèt é montré léta/pozision moun, pito ou sèvi toultan épi « man ka wè... man ka wè... man ka wè...» oben « tini... tini... ni... ni... ». Aksion ka bay plis présizion.

      c) senn dènié dèyè-a
      kontel : Senn dènié dèyè -a plasé anmitan, anba, anwo, agoch, adwet … lapenti-a... I ka montré/prézanté : (dékatiyé) kimoun, kikoté, kisa, kitan, kimanniè sa ka pasé.
      Dékatiyé tout aksion, pozision, konpòtasion, anbians, atmosfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka wè.

      Pengad (tansion) :
      simiétan ou bay Aksion ka fèt é montré léta/pozision moun, pito ou sèvi toultan épi « man ka wè... man ka wè... man ka wè...» oben « tini... tini... ni... ni... ». Aksion ka bay plis présizion.

    • 2/ Poudé : bay tousa ou ka konprann (analizé zimaj-la dapré sa ou ka wè)
    • Pati-tala fondal : i pou montré manniè ek wotè dékatiyaj-ou. Alos, pa pè pézé anlè'y. Ou ni 2 solision :

      • 1) dékatiyé tousa ou ka konprann adan chak senn
      • 2) dékatiyé tousa ou ka konprann silon lidé ou lé fouyé

      Egzanp fraz pou fè:

      Dapré sa man ka wè adan senn prèmié douvan / senn dézienm dèyè / senn dènié dèyè, man ka konprann.../man pé di.../ man sèten.../sa pé.../ou sé di .../ nou pé miziré...

      Otè -a lé fè nou konprann "tjek mésaj"...2/3 lidé fondal...

      Revenir en début de page

      ----------------------------------------------------------------------

      Pawòl poubout(1,5-2mn)

    • 1/ montré liyannaj kiltirel, sosial, politik, oben épi laliwonday zimaj-la ka lévé
    • 2/ Bay grennsel-ou asou zimaj-la.
    • liyannaj otè-a ka fè

      Éséyé réponn sé kèsion-tala :

      • Kisa otè-a ka éséyé fè nou konprann anbout/ anfinal ?
      • Ki mésaj fondal i lé fè pasé ?

      grennsel-ou

      Éséyé réponn sé kèsion-tala :

      • Ki lidé´w asou zimaj-la ? Bay grennsel-ou asou larel épi mésaj fondal-la ki adan zimaj-la ?
      • Bay santiman´w asou zimaj-la (si ou lé) : i angou´w/ i pa angou´w, ou enmen istil otè-a ?
      • Ki lidé nef ou pé wouvè parapot a zimaj-la adan sosiété-nou an oben lotbòdlo ?

      Egzanp fraz pou fè:

      lapenti/afich/désen...-tala liyanné épi an kèsion kiltirel fondal atè péyi Matinik /lakou karayib. I ka pozé déba asou laplas tradision... Liyannay politik/sosial...-la klè adan foto/afich/ eskilti...tala : i ka lévé poblenm divini.../lajennes.../lékol...lanmizè.../travay.../anmizman.../ispò... atè péyi Matinik/lakou Karayib/Léwop...

      .....

      Sèvi épi mo zouti pou liyanné fraz ek lidé ou lé lévé :

      Dapré fotograf-la… /Silon pent-la… / Ba désinatè...-a…/Nan lidé eskiltè-a… ; Kantmenm / kanmenmsa… Menmsi… ; Okontrè… ; Men… ; Poudivré/ Anvré… ; Antoutmanniè ;
      Dabòpouyonn…. / Pou koumansé…/Pou wouvé pawol-la…; Poudé.. ; Poutwa… ; Poubout…. ; Aprédavwè man bout pawol-douvan an/dékatman-an… Atjelman man ka rantré nan dékatman zimaj-la…Aprézan man k´ay bout pawol-mwen... Atjelman/aprézan, nou k´ay bòdé/lévé…

      Revenir en début de page

      ----------------------------------------------------------------------

      Lis zimaj kréyol Matinik pou paré Bak

      Téléchajé: zkm1 8 mé 1902 Sa ou pa konnet gran pasé´w - Benoit Jeannette, www.antanlontan.com

      Téléchajé: zkm2 Chak kochon té ni sanmdi´y - Édwa Jouwo, Soley ho

      Téléchajé: zkm3 Kous Yol Matinik 2010 - www.yoles-rondes.org

      Téléchajé: zkm4 Éia Matinik - Lapenti Janlwi Lebrun, Teks kréyol

      Téléchajé: zkm5 Kannaval - Wili Nestò, Solèy ho

      Téléchajé: zkm6 Kont antan lontan - Édwa Jouwo, Solèy ho

      Téléchajé: zkm7 Lajounen enternasionnal kréyol - Afich Nougatin ba CCBH

      Téléchajé: zkm8 Lavi chalviré Machann koko - enternet

      Téléchajé: zkm9_Pwan tiban-an asiz kow - Afich Konsey Jénéral Gwadloup

      Téléchajé: zkm10 Bal neg - Paul Colin

      Téléchajé: zkm11 Vayan konbatan Tousen Louvèti ek Lwi Delgres - www.radins.com

      Revenir en début de page

      ----------------------------------------------------------------------